Vedomie, dutina, v ktorej sa utvára čas / VSG -

Vedomie, dutina, v ktorej sa utvára čas

Kurátor výstavy: Miroslav Kleban
Miesto konania: Východoslovenská galéria, Hlavná 27, výstavná sieň A, Košice
Otvorenie výstavy: 7. 12. 2016 o 18:00 hod.
Trvanie výstavy: 8. 12. 2016 – 26. 2. 2017

Aktuálna výstava Michala Machciníka (1989) prezentuje tvorbu súčasného košického sochára s jasne definovaným a nastaveným autorským programom. Klasickým sochárskym formám predchádza performatívny prejav, akcia, fyzicky podmienená činnosť, tak blízka sochárskemu remeslu. Machciníkovo intermediálne dielo sa pohybuje na rozhraní sochy, objektu, konceptu a nových médií. Vo svojich predošlých realizáciách autor skúma priestor ako fyzickú entitu v konfrontácií s kontemplatívnym odkazom vybraného miesta. Východiská tvorby sú podmienené teóriou Pontyho filozofie s transcendentálnym presahom autorovho záujmu o rôzne alternatívne formy východných náboženstiev a učení. Potreba materializácie okolitých javov nachádza svoje korene v pravekom umení paleolitu a neolitu. Nejasná funkcia umenia v tom období, či už sa jednalo o lovecké rituály, alebo len estetickú snahu zachytiť vonkajší svet, produkovala hmotný artefakt, ktorého slepé uctievanie viedlo k prejavom fetišizmu.

Súčasné teórie aplikujú podobné javy na úvahy o priestorovom a intersubjektívnom rozmere telesnosti s využitím základných filozofických kategórií akými sú čas, myslenie a sloboda. Autor si osvojuje Pontyho pasívne dimenzie vnútorného vedomia, ktoré je nutné vpísať formou, alebo objektom, do zmyslovej matérie. Citlivá fenomenológia a jej následná vizualizácia, ako opisný proces prostých javov sa u Machciníka sústreďuje na zmrazenie fyziologického času a prirodzenú stopu ako formu záznamu, či zápisu, ktorý bol vytvorený spontánne, bez vonkajšieho vplyvu. Vystavené objekty v muzeálnej prezentácii, sú výsledkom záznamov krajinných stôp a prirodzených deformácií. Apropriáciou prírodného prostredia, ich foriem, modeluje štrukturálne časozberné objekty amorfných tvarov, ktoré predstavujú relikvie, či pozostatky z procesuálneho zásahu autora. Záznamy prírodných procesov sú narušované anorganickým materiálom, čím autor nastavuje vlastnú autorskú techniku, ktorá je zaujímavým dialógom živého a neživého média. Vlastná zbierka objektov vznikala v rôznych časových rozpätiach v lesnom prostredí, zásahom do nežijúcich stromov a ich dutín vytvorených ďatľom. V Machciníkovom prípade ide o akúsi duchovnú výmenu medzi organickou a anorganickou hmotou, ktorá nás môže odkazovať aj na formy body artu (Petr Štembera – Vštepovanie, 1975) a land artu (Dezider Tóth, Michal Kern), formy slovenského akčného umenia 60. a 70. rokov.

Vo svojom výtvarnom programe, už od čias štúdií na košickej fakulte umení, autor skúma dejinný vývoj pustovníckeho a asketického spôsobu života, ktorý je úzko spojený s prostredím lesnej krajiny. Pustovnícky spôsob života v sebe zahrňuje neurčité geografické miesto a duchovné oslobodenia od určitého tradicionalizmu. Tieto aspekty nás odkazujú na sociálno – kritické problémy mestského prostredia, ale aj na akési ontologické odhmotnenie v duchu nového začiatku, zanechania starého spôsobu života a pripodobenia vlastného života k životu svätých. Okrem vystavených objektov autor na výstave prezentuje tzv. Hlavy z lesa, ktoré formálne vychádzajú z klasickej busty, ale nepoprú v sebe ready made ranných kubistických objektov (Picassova býčia hlava z fragmentov bicykla). Použitý materiál je nájdený, výhradne odhodený, odpad v lesnom prostredí. Používanie nájdeného materiálu tak recykluje (ne)rovnováhu medzi človekom a prírodou. Výstavná koncepcia je doplnená veľkoformátovými čiernobielymi fotografiami, ktoré vznikali ako výstupný formát zachytenia performatívnych zásahov do krajiny, bez narušenia biologickej rovnováhy. Fotografické monitorovanie lesného prostredia vytvára sochárske kulisy s adaptáciou pre galerijný priestor. Zároveň médiom fotografie Machciník spracováva náhodne nájdené letristické kompozície vyryté do kôry stromov, kde si všíma istú koreláciu medzi týmto fenoménom lesných anonymných odkazov a umením grafity. Vlastnou analýzou autor porovnáva procesy ich vzniku v rámci rôznych spoločenstiev v minulosti a v súčasnosti. Diváka možno zaujme, či prekvapí, intervencia vo výstave v podobe diela zo zbierok Východoslovenskej galérie, Ľudovíta Csordáka – Jedľový les. Dielo je koncepčne zakomponované k Machciníkovým farebným fotografiám interiérov lesa. Les je miestom imaginatívnych predstáv, príbehov a jedným z najčastejších námetov v dejinách krajinomaľby. Plenéristická maľba zo začiatku 20. storočia prirodzene komunikuje s konceptom Michala Machciníka aj so značným generačným odstupom. V celej tvorbe je u Machciníka nepopierateľný prístup Bartuszovej školy, ktorý je prítomný skrze akčné a gestické tendencie, dokumentujúce inscenovanú realitu s podtextom sociálne angažovaného umenia. Machciníkove umenie sa nerado inštitucionalizuje, samo chce byť akousi legendou o pustovníkovi, ktorý svoj život zasvätil umeniu hieronymovskej čistoty. Michal Machciník ukončil štúdium na Fakulte umení v Košiciach v ateliéry slobodnej kreativity a 3D pod vedením Juraja Bartusza. Počas štúdia absolvoval stáž na pražskej Akadémii výtvarných umení v sochárskom ateliéry Jindřicha Zeithammla (2012), v roku 2015 bol semifinalistom ocenenia Start point prize – ocenenie pre diplomantov európskych umeleckých škôl. V súčasnosti pôsobí na Fakulte umení ako externý doktorand u Prof. Petra Rónaia.

[1] Pozmenený citát : M.Merleau Ponty- Phénoménologie de la perception, Gallimard, 1945, s. 492.

Consciousness, a hollow where time is born

Exhibitor Curator: Miroslav Kleban
Venue: East Slovak Gallery, Hlavná 27, Exhibition Hall A, Košice
Opening of Exhibition: 7 December 2016 at 18:00.
Duration of exhibition: 8 December 2016 - 26 February 2017

Michal Machciník’s current exhibition presents the work of this contemporary Košice-based sculptor, which reflects a clearly defined programme. Classical sculptural forms are followed performative expression, action and physical activity, essential for this craft. Machciník’s intermedia work strikes a balance between sculpture, object, conceptual and new media art. His earlier pieces explore space as a physical entity, confronted with the contemplative legacy of a particular location. His work is inspired by Ponty’s philosophy that transcends the author’s interest in Eastern religions and philosophies. The need to give material shape to phenomena that surrounded them has driven people since Neolithic and Palaeolithic times. Whether the art of the time was primarily meant to serve hunting rituals or aesthetic purposes, the artifacts that were created inspired blind devotion that led to fetishism.

Current theories draw similar connection between such phenomena and reflections on spatial and intersubjective dimension of the physical aspect of existence, applying fundamental philosophical categories such as time, thought and freedom. The author internalises Ponty’s passive dimensions of inner consciousness that need to be manifested as a form of an object. Machciník‘s sensitive phenomenology and its subsequent visualisation as a way of describing simple phenomena focuses on freezing the physical time and recording the natural footprint, without any external intervention. The present exhibition features objects created as recordings of such footprints in the landscape and its natural deformations. By appropriating the natural environment and its forms, the author shapes these time-lapse structural objects as relics of his intervention. The records of natural processes are disrupted by inorganic materials. The author has developed this technique in order to facilitate an interesting dialogue between the animate and inanimate. This collection of objects has been created in the forest over a period of time, through appropriating dead trees and tree holes formed by woodpeckers. Here, Machciník has attempted a certain spiritual interaction between the organic and inorganic material, reminiscent of body art (Petr Štembera – ‘Vštepovanie’, 1975) and land art (Dezider Tóth, Michal Kern) in the Slovak action art of the 1960s and 70s.

The author’s artistic programme, which has formed during his studies at the Faculty of Art in Košice, has focused on the historical development of the ascetic life of hermits, closely tied to the landscape of the forest. Such a lifestyle encompasses an undefined geographical location and spiritual liberation from certain traditionalism. These aspects reflect the social criticism of urban environment, turning away from the material world towards a new beginning by casting away the old way of life and emulating the life of saints. In addition to the objects, the exhibition also features the so-called Heads of the Forest. These are formally inspired by classical busts, however, bear traces of early Cubist readymades (Picasso’s bull’s head made of bicycle fragments). By using exclusively salvaged materials, found discarded in the forest, the author recycles the (im)balance between humans and the nature. The exhibition also features large black and white photographs, capturing performative interventions into the countryside without disrupting its biological equilibrium. This means of monitoring the forest creates sculptural scenery adapted for the stage of the gallery. Through the medium of photography, Machciník also works with compositions found carved into the bark of trees, observing certain correlation between anonymous messages in the forest and the art of graffiti. He analyses and contrasts their origins and the communities of the past and present that created them. The audience may be surprised to see Ľudovíta Csordák’s painting Fir Forest as an integral part of the exhibition, alongside Machciník’s colour photographs of forest interiors. The forest is home to imagination, fantasies and stories and has therefore become one of the most popular subject matters in the history of landscape painting. The early 19th century plenair painting finds itself engaged in a natural dialogue with Michal Machciník’s concept, despite the considerable generation gap that separates the two artists. Machciník’s entire work is strongly influenced by Bartusz’ approach, relying heavily on gestures and processes and documenting the staged reality with strong social subtext. His art avoids institutionalisation, following the legend of a hermit, living his life in the art of purity. Michal Machciník graduated from the Faculty of Art in Košice, where he majored in free creativity and 3D art in Juraj Bartusz’ studio. During his studies, he spent some time at the Prague Academy of Fine Arts, studying sculpture in Jindřich Zeithamml’s studio (2012) and reached semi-finals at the 2017 Start Point Prize contest. This prize is awarded to graduating students of European Art schools. He is currently a doctoral student at the Faculty of Art, working in Prof. Peter Rónai’s studio.

[1] M.Merleau Ponty- Phénoménologie de la perception, Gallimard, 1945, p. 492.